Princezné smrdia

Momentálne som v štádiu, že je predo mnou posledná skúška môjho niekoľko mesačného double skúškového (Áno, nejako som zvládla spraviť všetky skúšky, až na tú jednu, čo ma čaká. Môžte byť ohúrení. Ja som tiež prekvapená sama sebou :D) A nemám už ani silu sa na niečo sústrediť, nieto sa ešte niečo učiť. Čo nie je príliš pozitívne, keďže na tejto skúške závisí moje nasledujúce štúdium na univerzite Komenského.
A verte mi, v priebehu mi bolo srdečne jedno, či ma vyhodia, alebo prejdem. Nie, že by som sa nesnažila, ale chcela som len, aby toto nekonečné skúškové už skončilo.
Nakoniec je najdlhšie, aké vôbec môže byť, ale srdečne by ma nahnevalo, keby som pohorela na úplne poslednej skúške.

Každý však prokrastinujeme, či sa nám to páči, alebo nie.
Ja som sa dnes rozhodla, že si nakreslím novú profilovku. A s trochou šťastia možno aj header sem, keďže to tu plánujem prepackať.
A tak vznikol prvý, modrý "doodle" mňa, kráľovnej, s ktorým som ale nebola príliš spokojná.
Tak som sa teda pustila do druhého eliminujúc všetky problémy, ktoré sa mi na pôvodnom nepáčili.
A skončila som so svojim druhým, fialovým výsledkom.
Aj vy prokrastinujete takto "užitočne" ? :D

P.S.: príbeh za tým výrokom siaha ďaleko do mojej puberty, kedy som vyhlásila svoju "nezávislosť" a rozhodla som sa, že ak by som mala byť monarchom, nepáčilo by sa mi byť bezmocnou princeznou. Tento postoj ďalej nasledovalo pomenovanie môjho tumbleru Self-rescuing-princess. A preto zakaždým, keď si kreslím čosi na hlavu, skončím s korunkou a týmto citátom. Lebo princezné smrdia.