Mám dve školy.
Nič nestíham.
Radujem sa.
Nadávam.
Smejem sa.
Kričím.
Tak nejak sa mi tieto protichodné pocity stali dennou rutinou. Na jednej strane som šťastná, že si idem za tým, čo som vždy chcela. Že dokončujem bakalársky ročník na škole, ktorá mala úroveň a nemala som vďaka nej pocit premrhaného času napriek tomu, že je dosť ťažká.
Na druhej strane sa mi rozvrhy krížia takým spôsobom, že viac už ani nemohli. Mám pocit, že nestíham nič poriadne a zároveň môj voľný čas vypĺňam bezduchým ležaním v snahe nahnať energiu na ďalšiu existenciu.
Napriek tomu neľutujem.
Zatiaľ.
A som pripravená na všetko.
Len som sa na chvíľku musela posťažovať. Ukázať vám ťažkosti života ťažko študujúcej dievčiny ktorá nevie, kedy má dosť.
Welcome to my world.
A pretože viem, že vám chýbala moja lovely face, na počesť toho, že mi znova raz nechytila farba na peknú čokoládovú farbu, ale tmavú čerň, som vám prichistala zopár fotiek z praslávnej webcamery.
Ale nie len tak obyčajnej.
Pohroma si totiž zaobstarala po 6tich rokoch konečne notebook, ktorý neváži 10 kilo a jeho baterka vydrží viac ako 20 minút.
Takže historicky, prvé fotky na blogu práve z neho. Tramtadadááá
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára