A long time ago in a galaxy far away...

Človek je sentimentálny strašne rýchlo a náhle.
Hlavne keď má horu roboty a pred ním niekoľko seminárnych prác, ktoré musí dokončiť.
Hlavne keď má kopu práce, ktorú by mohol robiť miesto patetického prezerania fotografií a i tak, nemôžem za to ja, ale vy, milí vážení!
Vy, čo máte teraz stužkové a bombardujete nimi môj blogger aj Facebook.
Neberte ma zle, rada si ich pozerám a som na ne úprimne zvedavá, ale pripomína mi to, že som stará, mám ju za sebou a akožto sa neplánujem vydávať, už sa pre mňa nechystá žiaden deň, kedy ja mám byť tá najkrajšia a najviac super.
No povedzte, nie je to depresívne?
Je.
Však.

Naša stužková bola jedna z najväčších akcií, čo som pomáhala organizovať. A i keď môj plán bol taký, že nebude vážna ani trocha, predsalen, 36 ľudí, 36 chutí, tak sme to museli troška umierniť.
Miesto Star Wars znelky sme pochodovali na Bittersweet symphony a miesto môjho vytúženého ženského smokingu som mala šaty.
Aspoň že mi pri stužkovaní hrala Lucy in the sky with diamonds od Beatles a pri lúčení nám hrali Pokemoni.

Akože, fakt, Smoking na štýl YSL by mi svedčal.

No moje šaty mali bodky. A bodky sú awesome.
And yeah, mala som vlasy ako pudel. Malo to spľasnúť do jemných, voľných vĺn. Kaderníčka klamala. Mrcha.

There are just so many people that there's no one. And you're just lost. You're completely invisible.

Pôvodne som mala na pláne iný článok, no dnešok mi ho troška prekazil, akožto sme sa vybrali fotiť.

Fotkami som chcela poukázať na fenomén anonymity, ktorý sa rozmohol v každom väčšom meste a pokračuje ďalej. Chcela som zachytiť, že sa denne stretávame s ľuďmi, ktorých si prakticky púšťame do svojich diskrétnych zón, obchádzame sa s nimi na uliciach častokrát i viac krát za deň, no tak či tak sme len ďalšou tvárou v dave, ktorá zostáva pre každého len neznámou veličinou.
Nezáleží na tom, či sa obliekame výrazne, nosíme na tvárach masku, či nijak nevykúkame z davu. Pretože na konci dna ste len jedným z ľudí, ktorí prešli okolo. Málokto sa naozaj zapíše do pamäti každodenne ostrieľanému človeku.
Pestujeme si akúsi anonymnú kultúru a pripúšťame si pod svoje rúško len určitých ľudí, zatiaľ čo k zvyšku sa obrňujeme určitou dávkou ignorancie.
Žijeme vo svete, kde je anonymita výhodou, ktorá je často neželaná.

On the late afternoon streets, everyone hurries along, going about their own business. Who is the person walking in front of you on the rain-drenched sidewalk? He is covered with an umbrella, and all you can see is a dark coat and the shoes striking the puddles.

 And yet this person is the hero of his own life story. He is the love of someone’s life. And what he can do may change the world. Imagine being him for a moment. And then continue on your own way.”

Keď je výber tak veľký, že vybrať si je utrpenie.

Poznáte to, keď máte na výber toľko vecí, až si neviete nič vybrať?
Že nie? Tak teda na society6 majú zajtra poštovné zdarma.
Vyberám už hodiny a nedostala som sa ku koncu. Som bezmocná a chcem každé druhé tričko, alebo kabelku.
Potlačené tričká ma pred dlhým časom prešli a mô šatník ovládli jednoduché bezpotlačové materiály rôznych farieb.
No tomu je už koniec. Dnes mi šatník opäť hýri rôznymi motívmi. Keď už nie farbami.

Moja schopnosť váhať je niečo, čo mi aj samotné váhy závidia.
Som nerozhodná a niekedy by som bola radšej, keby mi na výber ani nik nič nedal. Yeah, môžte ma ukameňovať, pretože som práve ten typ, ktorý potrebuje v živote diktatúru. A hanbím sa za to vždy, keď niečo vyberám :D

Pomôžte úbohému dievčatku urobiť si radosť na Vianoce
Ktorú potlač?

Instead of energy drink

Pôvodne som sem dnes chcela popridávať moje osobné fotografické idoly, keď už máme ten mesiac fotografie, ale nakoniec som sa rozhodla pre inú formu fotografie. Na dnes.
Chcem sa s vami podeliť o blogy s tzv. peknou fotografiou. Krásne miesta, pekní ľudia, šťastné chvíle. Všetky sú v podstate rovnaké a aj tak vás vždy aspoň zopár fotografií zasiahne a minimálne si v hlave poviete "aj ja by som takú fotografiu chcel/a"

Sú to blogy, ktoré si prechádzam, keď sa nudím. Keď mám potrebu vidieť šťastné tváre a mám troška patetické chvílky. Pretože keď už nič nevychádza, na tých fotografiách je to celé reálne. Niekde tam sú ľudia šťastní a všetko im vychádza. Preto nie je dôvod, aby sa to isté nestalo vám.


Prvým blogom je Arrow&Apple čo je z veľkej časti svatobná fotografia. Ja svatby príliš rada nemám. Nie som ten typ, ktorý by si plánoval svatbu od mala. Niesom ten typ, čo by ju vôbec plánoval za svoj život uskutočniť. No ako veľká party, kde vám každý hovorí, aká ste pekná.. kto by to nechcel ? :D V šípe a jablku fotia takmer výhradne pekne zorganizovnaé, zaujímave svatby s krásnymi ľuďmi. Mám rada ich spôsob fotografie a cit pre detajl.


Tento blog určite poznáte, ale ak by ste ho čistou náhodou na blogovej sfére prehliadli, nech sa páči, A Beautiful mess. Je to blog plný detajlov, receptov na DIY ale aj skvelé jedlo. Rád do života a hlavne inšpirácia od dvoch krásnych sestier, ktorým vychádza skoro všetko, do čoho sa pustia. A tým nechcem povedať, že by to mali byť jednoduché. Len že sú neskutočne šikovné.
A ako bonus, mopsíky!


Ďalej je tu Desire to Inspire čo je čisté Interior design porn. Takmer doslovne. Pretože občas sa tam mihnú aj "pornografické" exteriéry. Ak máte radi interiérový dizajn tak, ako ja, tak vám teda zopár vzdychov ujde.


Tento výpočet ukončím českým blogom, pretože tento chalan ma ohuruje už len tým, že žije v susednej krajine a fotí podľa mňa svetovú ligu. Pekne pekne. Je veľmi šikovný a pravdepodobne ho tiež poznáte, no tak či tak ho do tohto výpočtu zaradím. Pretože Faltus si to predsa zaslúži. No foto vám sem nepridám, pretože ctrl+c , ctrl+v uňho nefungujem (autorské práva, ja viem, ja viem. Ale mňa to troška otravuje :D )

Enjoy positive energy

Remember, remember to enjoy November (Don't kill me Guy Fawkes)

Rada by som prispievala, ale to počasie vonku chce inak.
Chcela by som spať 24 hodín 6 dní v týždni a ten jeden piť horúcu čokoládu pod perinou a túliť sa ku všetkému, čo bude ochotné sa nechať. 
Pozerala som si kľúčové slová, vďaka ktorým sa ľudia dostávajú na môj blog a teda, celkom ma to prekvapilo. Nebíčko v papuľke a aj slovo žráč pochopím, aj keď by sa viac hodili k nejakému food blogu. No ako sa niekto dostane na môj blog po zadaní hesla "ako urobiť fajku" do googlu, to mi je teda záhadou :D

Včera som bola na koncerte Garbage. Na koncerte som nebola už ani nepamätám.
Garbage som mala ako mladšia veľmi rada. Hlavne speváčku som vždy obdivovala a na akcii som si spomenula, prečo. Tá žena je dokonalá zmes neviazanosti, ľahkej vulgarity a otvorenosti. Nie každý robí na pódiu kliky a prizná sa k precitliveniu, pretože má PMS. I just like her.

Ako predkapela im boli The Cubes, ktoré možno tiež poznáte. Podarená slovenská kapelka, ktorá je čisto ženského zloženia. A to je  Knechtová za biciami a Humeňanské za basou a gitarou. Keď som sa s nimi stretla po prvý krát, zloženie ma celkom prekvapilo.

No ale nie o tom som chcela. Je november a znova je tu mesiac fotografie.
Ja som ho ešte nestihla pochodiť, ale zajtra sa chystám zo školy na Off festival čo je vlastne súbežná fotografická akcia, len o trošku menej vyhlásená s troška nekomerčnejšími fotografiami.

Užívajte si kultúrneho novembra.

Čierno biely pohľad na svet je len pojem. No i tak je pekne kontrastný

Kontrasty. Sú v každom.
Milujem obliekať sa celá do čiernej a odtieňov šedej. No mám rada červené šaty, farebné šály a pančušky.
Rada si obliekam sukne, pletiem vrkoče a zapínam golier ku krku v hre na milé dievčatko. No zbožňujem kožené oblečenie, roztrhané rifle a strapaté vlasy.
Páčia sa mi muži v motýlikoch, sakách a zemitých farbách, ale priťahujú ma aj tmavovlasí vydedenci z tmy rockových klubov, čo sa nehanbia za strapaté vlasy či kľudne aj linku okolo očí.
Som chaotická, no neustále si kupujem organizéry.
Zabúdam, že mám mobil v ruke, no pamätám si farbu košele kamaráta zpred dvoch rokov.

Som plná kontrastov rovnako, ako všetci ostatní.
Asi to tak už raz bude.

No good reason to stay is a good reason to go

Nemůžete být v neprávu. Aspoň ne ve vlastní mysli. Vlastní realitě. Nikdy se nemůžete sebrat a udělat něco špatného. Nikdy nemůžete říct něco špatného. Ve vlastní mysli jste vždycky v právu. Ať uděláte, co uděláte, ať cokoliv řeknete a jakkoliv se rozhodnete vypadat, vždycky je to v okamžiku, kde k tomu přikročíte správné.A i kdybyste si řekli, že třeba dneska budete pít kafe špatně, ze smradlavé boty, tak i v tom případě byste byli v právu, protože jste se pít z té smradlavé boty rozhodli. Nic špatného se udělat nedá. Vždycky sme v právu. I když si řekněte: "co jsem to za idiotam chovám se tak nemožně...", stejně jste v právu, i když jste idioti. Je úplně jedno, jak hloupý má kdo nápad, stejně je odsouzen k tomu, aby to byl správný nápad, protože je jeho.

Chuck Palahniuk-Strašidla-Pan Whittier-strana 61

(český preklad od Odeonu mám rada. )

To je moja filozofia života. Preto sa nebojím nového, ani toho starého. Ležať v posteli a ani skákať z mosta. Hádok, ani udobrovania. Pretože v tej chvíli som to tak chcela. Neľutujem svojich rozhodnutí, pretože v určitej časti môjho života boli správne.

viac picture spamu nájdete pod perexom

This is Halloween !

-Ja už viem! Ty si Adele!
-To myslíš vážne?
-Amy Winehouse?
-Umri

Halloween prešiel, troška potešil, troška sklamal.
Sklamal kvôli hudbe a elitárstvu. Hudba bola naozaj prazvláštna, tancovalo sa na ňu naozaj ťažko a to ja som ochotná tancovať takmer na čokoľvek. A napriek faktu, že by sa do KC Dunaju zmestilo ešte množstvo ľudí, naozaj nebol tak plný, nepúšťali dnu ľudí už o 21:10, pričom o 21:00 oficiálne akcia začínala. My sme sa dnu dostali, akožto sme s kapacitou a obvyklou vypredanosťou KC oboznámení, no viem o množstve ľudí, ktorým tento fakt urobil riadny škrt cez rozpočet.
No napriek tomu sme sa zabavili a prinášam vám super duper mobilové fotky - pretože som vláčila kostým ovce, nechcelo sam i vláčiť fotoaparát. Uznajte. Ovce zaberajú dosť miesta aj v nekonečnom univerze ženskej kabelky.
Potešila ma ale kreativita vo výbere kostýmov v okolí. Celokúpené kostýmy som videla len na slutty snow white, ale po jazde v trolejbuse, kde na mňa vybafla lienka( pre ktorú bol výraz "slutty" veľmi light, akožto zvolila sukňu, ktorá bola naoaj kratšia, ako nohavičky- a k tomu ich ani nezladila, pretože uznajte, fialové nohavičky sa k lienke nehodia) - som mala nastavenú latku tak nízko, že ju všetky masky v KC dunaj hravo prekonali.

Priznanie č. 59.: Môj osobitný favorit pre masku pre muža ale aj tak navždy asi zostane vlk.
Priznanie č. 60.: Príde mi šialene sexy, keď si muž kvôli kostýmu namaľuje oči čiernou ceruzkou

 

pozn.: Yeah, viem, že sú tie fotky zvláštne naukladané. Ale to je tak, keď sa vám nechce robiť koláž a čakáte, že to za vás urobí blogger :D