Čo ma ubíja? Neodstatok času :D Fakt. Človek by si myslel, že by mal byť nadšený, keď má denníček plný zápiskov a plánov. A naozaj je to dokonalý pocit. Až na malý detail. Chcela by som si sadnúť a dorobiť tie dúhové náušnice, ktoré mám tak dlho rozrobené. Pohrabať sa v šatníku a vytriediť veci do Aukra, pretože by sa nejaké to voľné miesto a peniaze na nové okupovače tohto placu zišli. Chcela by som si len tak ľahnúť na trávu a nechať slniečko žiariť a kúpať ma v jeho prvých teplých jarných lúčoch ( čo zajtra urobím, aj keby ma to malo stáť nohu) a nechať sa opantávať jarnou únavou, ktorá ma dnes totálne dostala na seminári anglického jazyka. Hodinu a pol okna za triezva som nemala už naozaj dlho :) Chcela by som prebehnúť secondhandy a hlavne bazáry v snahe nájsť náhradníka môjho pošlého Zenitu. Chcela by som veľa vecí.
Prečo to píšem? Pretože práve teraz sedím oproti španielskej povojnovej poezii s tak depresívnymi námetmi, že mi z toho ide hlavu uťať a môj mozog pracuje simultánne na stovkách scenárov, ktoré by sa mi teraz páčili omnoho viac. Preto. :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára